Pochválený buď Ježiš Kristus.

Moja stará mama pri ktorej som od roku 1994 býval so svojou manželkou a jedným synom  sa tridsať rokov trápila s bercovým vredom na jednej nohe. Bercov vred mal veľkosť od kolena až po priehlavok. Stará mama si musela túto časť nohy denne dva krát za deň ( raz ráno hneď keď sa zobudila a druhý raz tesne pred spaním. ) preväzovať a to preto, aby obväzy ,ktoré z rany namokli boli aspoň na chvíľu suché.  Stará mama sa už pohybovala len po dome a dvore. Veľa sa po celý deň modlila. Denne sa modlievala aj za to , aby nebola nikomu z rodiny na obtiaž. Tak sa aj stalo.

V júni roku 2005 sme museli riešiť v rodine kto jej ide  pomôcť s preväzovaním rany večer. Ráno jej to robila sestrička z ADOSu.  Dovtedy jej to robil večer jej brat. No problém s rukou, ktorý u neho nastal mu pomáhať svojej sestre a mojej starej mame ďalej nedovoľoval. Tak som sa na tú pomoc podujal ja. Celkom ma táto pomoc starej mame napĺňala. Bol som rád, že jej môžem preukázať nejakú službu. Všetko bolo bez problémov až do 1. novembra Sviatku všetkých svätých a 2 novembra Pamiatke zosnulých. Od týchto dvoch dní moja stará mama sa ma denne večer pri ošetrovaní jej nohy pýtala či počujem zbor, ktorý jej spieva loretánske litánie. Začiatkom mesiaca som tomu nerozumel . No s pribúdajúcim koncom mesiaca som pochopil, že je to zrejme oslava jej života, ktorý tu na zemi žila. Bola vždy spravodlivá, prajná voči všetkým a modlila sa za všetkých rodinných príslušníkov , bez rozdielu koľkokrát ju kto prišiel v živote navštíviť.

Na 30. november 2005 však nikdy nezabudnem. Ráno som šiel k starej mame tak ako každý deň , aby som jej pomohol sa z izby kde spala premiestniť do kuchyne, kde čakala na sestričku z ADOSu, ktorá jej ráno previazala nohu s bercovým vredom. No toto ráno bolo iné, ako ostatné dni pred tým. Stará mama mala problém vstať. Postavil som sa za ňu chytil ju pod lakťami a pomaly sme sa ťažkopádne presunuli do kuchyne. Cítil som, že sa niečo nezvyklé sa deje. Zavolal som svojmu otcovi , ktorý bol jej najstarším synom aby s mojou mamou prišli čím rýchlejšie k nej , lebo ja musím ísť do práce a bojím sa starú mamu nechať samú doma. Po tom, čo som ráno zažil som im ešte povedal, nech v priebehu dňa zavolajú všetkých najbližších, lebo so starou mamou sa niečo nezvyklé deje. Stará mama i keď mal 92 rokov mala úplne čistú myseľ a dalo sa s ňou normálne komunikovať o čomkoľvek.  Moji rodičia k nej naozaj hneď prišli a zavolali v priebehu dňa jej oboch ďalších synov s manželkami a jej posledného žijúceho brata ( toho čo jej ošetroval nohu ). Keď som sa poobede vrátil z práce manželka môjho strýka mi povedala, že čo sa deje keď sme ich zavolali. Nič zvláštne sa jej na svojej svokre nezdalo. Počas ich návštevy sa stará mama najedla a normálne sa s nimi rozprávala.  

Po odchode všetkých mi moji rodičia oznámili, že ostanú aj cez noc spať pri starej mame. Ja som býval v tom istom dome so starou mamou len sme mali samostatný  vchod. Vtedy sme mali s manželkou už tri deti. Najmladší syn mal vtedy šesť rokov. 

Bolo asi šesť hodín večer. Starej mame sme ešte premenili mokré obväzy. Pri výmene obväzov mi povedala , že to už nevydrží. Vtedy som ešte tomu nerozumel čo tým chcela povedať.  Kým moja mama niečo robila v kuchyni a my s otcom sme ju šli dať ľahnúť. Ako sme ju dali do ležiacej polohy zaliala jej pľúca voda a stará mama prestala dýchať. Tu sa ukázalo ako ju mal Pán Boh rád pre jej spravodlivosť a neustále modlitby za šťastnú hodinu smrti.  Byť v deň smrti pri plnom vedomí v toľkých rokoch, stretnúť sa so všetkými najbližšími v deň odchodu z tohto sveta a nebyť nikomu ani chvíľku na obtiaž. Tak takúto smrť by zrejme chcel mať každý z nás. 

Aj preto sa modlím denne modlitbu za šťastnú hodinu smrti. 

Bohu známy.