Dnes by už málokto povedal, že na toto miesto chodil ako mládenec na svätú omšu každý jeden deň. Bolo to už veľmi dávno, ale spomienky ostali.

Píše sa obdobie v rokoch 1435-1440 kedy v kráľovskom meste Tvrdošín vznikol tento nádherný drevený kostolík, ktorí si postavili miestni veriaci, tesári a stavbári. Traduje sa legenda, že na sviatok sv. Jána 24. Júna napadol na tomto mieste sneh. Ľudia to považovali za zázrak z neba tak z červeného smreku postavili tento kostolík. Dokázali zanechať v dreve náznaky čistej stavby tejto pamiatky. Všimnúť si to môžeme aj na štíhlej streche ktorá je pokrytá dreveným šindľom a jej okraje siahajú až po zem. Tým pádom sa voda a iné prírodné javy nemohli dostať priamo do konštrukcie kostola. Rozmery okien a vstupné portále do kostola sú taktiež ojedinelou stavbou tohto skvostu. Aby mohli vyrovnať zem pod kostolíkom, ktorá bola pod menším sklonom použili podmúrovku – lomový kameň okolo celého kostola. Bol postavený bez jediného klinca, bez jediného kovu, len čisté smrekové drevo. Bolo zaujimavé že v tej dobe bol smrek ojedinelý, keďže po celej Orave bol známy len tis a jedľa. Keď prišla reformácia, kostolík prešiel prirodzene do rúk evanjelikov, keďže celá horná Orava bola evanjelická aj po príchode Thurzovcou do nášho regiónu. Dôkazom sú aj niektoré maľby, ktoré sa tam dodnes nachádzajú a ktoré nechali vymaľovať títo evanjelickí veriaci. Dôvody vymaľovania naozaj nepoznáme. Kostolík bol niekoľkokrát prestavaný. Dodnes sa presne nevie prečo, ale teórie sú dve. Buď v kostolíku horelo alebo prešiel z evanjelického na katolícky, ale sú to len dohady. V 18. storočí celá horná Orava prechádza rekatolizáciou a tento kostolík opäť využívali katolícki veriaci. Ku kostolíku vstupujeme cez kamennú bránu ktorá suvisí s celým ohradením miestného cintorína. Po stranách môžeme nájsť zachovalé kostnice, ktoré slúžili na uchovanie zosnulých, keď sa už nemalo kde pochovávať. Po vstupe do priestorov kostolíka záujme krásna výzdoba a výmaľba a ovanie nás vôňa včelieho vosku. V priestoroch presbytéria môžeme vidieť prekrásny barokový oltár z druhej polovice 18. storočia, ktorý vznikol ako dôsledok rekatolizácie celej Oravy. Záujme nás hlavne jeho veľkosť v tak malom priestore. V strede je obraz olej na plátne a zobrazuje všetkých Svätých. je tam vyzobrazený aj Ignác z Loyly, ktorý je taktiež silným dôsledkom rekatolizácie. Nad obrazom je latinský nápis na bielej stuhe: „Táto sláva patrí všetkým jeho svätým.“ Tento oltár bol privezený z farského kostola Najsvätejšej trojice. Pôvodný barokový oltár z obrazom oplakávania Krista, ktorý tam kedysi bol sa žiaľ nezachoval a nikto nevie ako vyzeral. Jedine obraz ktorý sa len zázrakom zachoval bol v roku 1919 prevezený do Maďarského múzea v Budapešti. Spolu s ním sa zachovali aj dva krídlové obrazy svätých Petra a Jána Krstiteľa. Za Barokovým oltárom je na drevenom obložení namaľovaná chrámová opona, ktorá dotvárala pôvodný barokový oltár. Na strope svätyne môžeme nájsť náznak klenby z nebom a hviezdami avšak bez slnka a mesiaca. Nebo ako temnota a hviezdy ako svetlo, to všetko predstavuje ukrižovanie Ježiša. Na spodnej strane si môžeme všimnúť postavy evanjelistov a po bokoch svätyne obrazy apoštolov. v roku 1654 bolo zhotovené maľované Stalum – lavica pre významnejšie osobnosti, mešťanov, ktorí mali vyššie postavenie v spoločnosti a neskororenesančná kazateľnica s tromi zachovalými postavami evanjelistov. Soška svätého Marka chýba. V lodi kostola môžeme nájsť obraz sv. Juraja na koni v boji s drakom, čo simbolizuje boj dobra a zla. Záujme aj rovný kazetový strop, ktorý pozostáva zo 49 ornamentálnych ružíc a každá je iná. Lavice boli privezené z farského kostola a tie pôvodné sa nezachovali. Počas druhej svätovej vojny viedla v blízkosti kostolíka palebná čiara medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom. Kostolík bol poškodený a už neslúžil veriacim, začal chátrať. Po páde komunizmu kostolík prešiel do vlastníctva mesta a mesto doňho začalo investovať, bola vymenená podlaha, celá šindľová strecha, konštrukcia kostola a všetky maľby a obrazy boli zreštaurované. Za túto opravu získal kostolík v roku 1994 ocenenie EUROPA NOSTRA. Od roku 2007 je zapísaný v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V okrese Nové Mesto nad Váhom sa nachádza park miniatúr Matúšovho kráľovstva a tam môžeme nájsť aj náš kostolík v zmenšenej podobe. Správca múzea odovzdal primátorovi mesta Ivanovi Šaškovi patronátnu listinu o umiestnení dreveného kostolíka v zmenšenej podobe v Matúšovom kráľovstve múzeu miniatúr. Je to najstaršia národná kultúrna pamiatka na území oravského regiónu po Oravskom hrade a pravdepodobne aj najstaršia stavba drevenej architektúry na slovensku z prvej polovice 15. storočia.

Sväté omše sa v kostolíku slávia dvakrát do roka a to 1. a 2. novembra. Zaujimavosťou je aj to, že dodnes sa v ňom slávia sväté omše tak, že kňaz počas premenenia stojí otočený chrbtom k ľudu, čo je v dnešnej dobe asi jediné miesto široko ďaleko v okolí.