Obrazy kostolov farnosti Tvrdošín

Päť kostolov, päť stavieb, každá v jednej časti farnosti mesta.  Ľudia majú radi svoje kostoly a kaplnky, miesta meditácií, svoje útočiská .

Stavby nie ako ťarchu hmoty, ale ako chrámy, ako ochranu ľudských  prosieb, túžob aj bolestí. Ako miesta upokojenia, ďakovania i prosenia, ako trezory v ktorých je možné uschovať svoje najtajnejšie tajomstvá.  Aj požičovne, odkiaľ možno bez úrokov prijať nekonečné záruky.

Myšlienka, forma, samozrejme podporená koloritom. Záleží na vnímavosti. Jemné, nenásilné farebnosti, citlivá kompozícia. Ako kedysi pohľadnica. Záber a dosť. Vnímajme. Už som vedel ako na to. Kruhový zadný plán, záber oblohy, nazvime ju nebom. Jej farebnosť a kompozícia do kruhu. Oko. Aj to čo vidí, aj to čo prijíma.  Farebnosť obrazov som ladil podľa štyroch ročných období. Najstarší historický drevený kostolík na cintoríne je zimný, jar v Štefanove, leto v Medvedzí, a vyfarbená jeseň v Krásnej Hôrke. Do centra farského kostola v Tvrdošíne prenikajú lúče svetla, ako prúdenie centrálneho zdroja. Toho, ktorý sa v našom poňatí mení na farebné spektrum. Bez jeho poznania by naše výtvarné snahy mali obmedzený dosah.

A tak ma napadlo – bude to olejový pastel. Kúsky farebných tyčiniek, ktoré použili  deti na súťažiach v galériách. (Venovali mi ich riaditeľky galérií z recesie. Načo komu už budú také zbytky.) A ja som vzal tie kúsky, zbytky dotykov citu a vrátil tam, kde patrili, na plochu plátna obrazu. Dobre sa pracuje s podporou čistých myšlienok. A čo je čistejšie a úprimnejšie ako duše detí?

Tak som riešil aj rámovanie. Jednoduché, nenásilné, rovnaké lištovanie, ako šanca nezabrániť námetu rozletieť sa do priestoru. Maľby sú zjednotené zámerne aj veľkosťou, umocňujúce myšlienku centra, ktorým je farský kostol. Je uložený v strede horizontálnej osi steny, rozmerovo najväčší  aj kvôli zobrazeným vonkajším sochám – Jánovi Nepomuckému a Panne Márii. Zobrazenia  kostolíkov sú zachytené v axonometrickom pohľade pre najobsažnejší výraz, pre nadsadenie monumentality.  Majú vyznievať retroakčne, nielen pre ich charakteristické dobové znaky, ale aj pre podporenie myšlienky zachovania dedičstva minulých generácií.

Jednoduchosť maliarskej techniky, citlivá tlmená farebnosť, aj čisto realistické zobrazenie architektúry chrámov v okolitej  krajine. Bez postáv, figurálnych súčastí obrazu. Dôležitý je pozorovateľ obrazu. Práve pre jeho schopnosti prijímať krásu. Podporené slovami  sv. Františka : „ Úprimný obdiv je ako pokorná modlitba“. Skúsme sa napojiť.

Hieroným Balko, 19.12.2020