História farnosti

Náhľad do histórie našej farnosti.

Vznik Farnosti

Štefan I. založil po roku 1000 ostrihomské arcibiskupstvo, ktoré sa takmer celé rozprestieralo na slovenskom etnickom území. Od Nitry smerom na Krakov ležal nitriansky archidiakonát, do ktorého bola začlenená farnosť Tvrdošín. Tvrdošínska farnosť preto odovzdávala desiatky zoborskému opátovi. Podľa Marsinu (1971) prvá zmienka o Tvrdošíne je v zoborskej listine z r. 1111. (Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I.). Podľa Šaškyho sa už v r. 1113 spomína, že na trase poľskej cesty bol majetok zoborských benediktínov v Kláštore pod Znievom a strážna veža v Tvrdošíne, pri ktorej sa vyberalo mýto. Šmálik z toho usudzuje, že už v tom období tu museli byť počiatky farnosti Tvrdošín. Zriadenie hlavnej colnej stanice, neskoršej tricezimy v Tvrdošíne, popri ostatných desiatich, ktoré boli v Uhorsku, sa predpokladá, že Tvrdošín bol už vtedy rozvinutou obcou. Pápež Ján XXII. poslal v r. 1311 z Avignonu do Uhorska dvoch legátov – Raimunda de Bonofato a Jakuba Berengaria, aby vyberali štvrťročné desiatky z príjmov duchovných na pomoc Svätej zemi, ako aj na výdavky výprav podniknutých proti odporcom a nepriateľom viery. O svojom rozhodnutí upovedomil pápež kráľa Karola Róberta (1308 – 1342) a ostrihomského arcibiskupa Čanada (1330 – 1349). Raimund pochodil za dva roky (1332 – 1333) celé ostrihomské arcibiskupstvo, do ktorého patril aj Tvrdošín. Raimundove poznámky sa podľa Šmálika zachovali v tajnom vatikánskom archíve. Legát našiel na Orave dve farnosti, ktoré tu vtedy existovali a to farnosť Aravia (Oravský Podzámok) a farnosť Turdesen (Tvrdošín). V Aravii, na zámku bol farárom Martin (kostol bol tu vtedy podľa historických záznamov v najvyššej časti Oravského zámku). V Tvrdošíne bol kňaz Peter, ktorý mal príjem 1 hrivnu striebra a zaplatil 6 grošov. Keďže to boli desiatky z celej úrody, dá sa vypočítať, aká bola celková úroda v Tvrdošíne. Táto činila desať hrivien, čo bola hodnota, za ktorú bolo možné v tom období kúpiť 10 párov volov alebo 40 párov bravov. Podľa Pajdušáka a Buššu fara v Tvrdošíne sa uvádza v listinách až v roku 1397, ale – ako zdôrazňujú spomínaní autori – bezpečne možno tvrdiť, že bola zriadená už za Ľudovíta I. keď sa Tvrdošín stal mestečkom a mal právo voliť farára.

Obdobie protestantizmu na Slonensku

Protestantizmus na Slovensku šírili nemeckí kolonizátori zakladajúci niektoré mestá, najmä na Spiši a podporovala ho aj uhorská šľachta. V prípade Tvrdošín a Oravy vôbec, to boli Thurzovci. Podľa Šmálika boli v r. 1560 na Orave len tieto farnosti: Tvrdošín, Trstená, Sedliacka Dubová, Kubín, Veličná a Žaškov. Novozaložené obce, za Oravskou Magurou, dostali faru v Lokci, v r. 1565. Ostrihomský arcibiskup M. Olah (1553 – 1563) chcel poznať náboženský stav arcidiecézy podľa smerníc Tridentského snemu preto poslal vizitátorov do všetkých farností, aby zistili, aký je tam náboženský stav. V Tvrdošíne boli v tomto období dve vizitácie a to v r. 1559 a v r. 1560. V r. 1559 bol v Tvrdošíne farárom Šimon Poliak a v r. 1560 Michal. Patrocínium kostola na námestí bolo Všetkých svätých. Sviatosti sa tu vysluhovali katolíckym spôsobom. Za čias spravovania farnosti kňazom Michalom je poznamenané, že niektorí veriaci si žiadali prijímať pod obidvoma spôsobmi. Spovedali podľa starého spôsobu, zatiaľ čo, napríklad v Žaškove, už bola hromadná spoveď. Obidvaja kňazi boli ženatí, podobne i na iných farách, ale to neznamenalo, že boli protestanti, pretože kráľ Ferdinand I. podal na Tridentský snem žiadosť o povolenie ženby pre kňazov. Okrem toho kráľ žiadal aj povolenie prijímať pod spôsobom vína, lebo tým chcel získať českých utraqistov, čiže kališníkov. Snem sa skončil až v r. 1563. Kňazi v nádeji, že to bude povolené sa poženili, ale snem žiadosť zamietol, teda zamietol aj porušenie celibátu. Podobne aj podávanie sv. prijímania pod obojím spôsobom. Spomínaný kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne bol na námestí, ktorý zhorel. Oltár bol prevezený do dreveného kostola na miestnom cintoríne, ktorý bol pôvodne zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, ale podľa premiestneného oltára prešlo naň patrocínium Všetkých svätých. Podľa Zocha existovala v Tvrdošíne od roku 1551 – 1706 tvrdošínska evanjelická cirkev. Ako prvý evanjelický farár v Tvrdošíne sa spomína v r. 1577 Michal Rozenberský, ktorého dosadil ešte František Thurzo. František Thurzo zomrel na zámku Lietava v r. 1574. Protestantizmus na Orave sa rýchlo šíril najmä za čias panovania jeho syna Juraja Thurzu (1585 – 1616). Juraj Thurzo podľa zásady: “Cuius regio, eius religio“, teda koho kraj, toho náboženstvo za krátky čas obrátil celú Oravu na protestantizmus. Kazatelia obsadili katolícke fary a v obradoch ešte neboli veľké rozdiely. Diferenciácia vierovyznania obyvateľov medzi katolíkov a evanjelikov sa začala až okolo r. 1600. Do farnosti Tvrdošín, okrem Štefanova, Ľavkova a Krásnej Hôrky a od r. 1567 i Zábiedova, patrila aj Nižná. Tu bol oddávna kostol. Tvrdošínska farnosť spravovala aj obce, ktoré vznikli pred r. 1556 (Podbiel a Oravský Biely Potok) a od r. 1593 aj Habovku a Zuberec. Juraj Thurzo založil preto farnosť v Nižnej, aby obce Studenej doliny mali bližšie do kostola. Dňa 7.12.1609 sa Juraj Thurzo stal palatínom – prvým ministrom Uhorska. Pri voľbe sľúbil, že bude mať v úcte staré práva katolíkov, no sľub nedodržal. Keď sa dostal do tejto vysokej funkcie, uzákonil luteránske náboženstvo evanjelikov augsburského vyznania tým, že v r. 1610 na Žilinskej synode založil tri evanjelické superintendencie na strednom a západnom Slovensku. Are Liptov, Oravu a Trenčín superintendentom sa stal Thurzov poradca, bytčiansky farár Eliáš Láni. Na synode v Žiline Láni preložil Lutherov malý katechizmus, podľa ktorého sa potom vyučovalo náboženstvo. Superintendenti mali nariadené každoročne navštíviť zbory a dohliadať, ako sa tam káže a vyučuje. Eliáš Láni čoskoro navštívil všetky jemu zverené zbory, z ktorých na Orave bolo osem. Boli to: Veličná, Žaškov, Dolný Kubín, Sedliacka Dubová, Nižná, Tvrdošín, Trstená, Lokca. V r. 1611 Láni navštívil Tvrdošín. V zápisnici z tejto vizitácie sa uvádza, že kostol na námestí má na dvoch vežiach po dva zvony, teda štyri zvony. V roku 1626 bol drevený kostol v strede mesta Tvrdošína poškodený. Preto v roku 1628 postavili murovaný kostol s vežou. Svedčí o tom udaný rok vo vchode kostola pod vežou. Z toho roku bol aj vzácny zvonec na rukoväti – “umieračik“, ktorý počas II. svetovej vojny zmizol. Mal nápis: “In omnem terram exuit sonus eorum 1628” (do celej Zeme vyšiel ich hlas, 1628). V r. 1637 kostol v Tvrdošíne zhorel aj so štyrmi zvonmi a vežovými hodinami. Po potlačení Veselényiho sprisahania v r. 1674, Leopold I (1657 – 1705), odobral evanjelikom kostoly, lebo veľa kazateľov bolo zapletených do tohoto sprisahania a odchádzalo do vyhnanstva. Do vyhnanstva odišiel i Ján Gasteri. V tom období začínajú katolícki kňazi opäť svoju pastoráciu. Protestantská éra trvala v Tvrdošíne, podobne ako i na celej Orave, približne 100 rokov.

Rekatolizácia farnosti Tvrdošín

V tom čase nebolo na Orave katolíckeho kňaza, i keď časť obyvateľov Oravy bola katolíckeho vierovyznania. Náboženské úkony (krsty, pohreby a pod.) konali licenciáti – laickí katechéti, ktorí prichádzali na Oravu zo Spiša (napr. z Novej Belej) a iných spišských obcí. V tom období bolo v Tvrdošíne niekoľko katolíckych rodín. Boli to najmä ľudia pracujúci pri tricezime, ktorí nepodliehali zemepánovi, ale priamo kráľovi. Medzi nimi sa vyznačoval Matej Rokoš, ktorý sa v týchto časoch exponoval za katolicizmus. Oravskí katolíci sa dožadovali svojho kňaza na sneme v Bratislave. Z príkazu kráľa Ferdinanda III. (1637 – 1657) boli vymenovaní misijní administrátori. Boli to pravdepodobne bratia: Ján Kvasnievsky, ktorý bol vymenovaný pre Tvrdošín a Trstenú a Jakub Roman Kvasnievsky, pre Nižnú, Sedliacku Dubovú a Zákamenné.

Pre odpor Thurzovcov museli však v tejto misijnej činnosti prestať. Ako píše Bušša (1967), na zákrok spišského prepošta zaručil na Orave gróf Thököly už slobodné vyznávanie viery 29.3.1650 a v r. 1651 mu uložil kráľ vyznačiť miesta pre kostoly katolíkov. Na žiadosť katolíkov bol ustanovený stály katolícky kňaz pre Oravu – Ján Ščechovič, z Ratulova (dnes na území Poľska), ktorý sa usadil v r. 1653 v Čimhovej. Pôsobil tu ako vicearchidiakon (dekan). Superintendent Joachim Kalinka napísal o tom vo svojej vizitácii: “ Vystaven kostel v Čimhové, kam mnohé dědiny ku všem obradúm pristupují”. V Tvrdošíne Ščechovič slúžil bohoslužby v dome Mateja Rokoša, kde mal uložené veci potrebné pre bohoslužby, iba kalich si donášal duchovný z Čimhovej. Toto spomína Ščechovič vo svojom testamente, ktorý napísal 1.4.1659 v obci Oravka, kde potom 25.5.1659 zomiera a kde je aj pochovaný. Šmálik konštatuje, že postupnou katechizáciou bolo všetko obyvateľstvo Tvrdošína katolíckeho vyznania. Určité obdobie sa obyvatelia evanjelického vyznania udržali v Medvedzí a v Zemianskej Dedine, a to u zemianskych rodín. Hovorí, že k upevneniu katolíckej viery na Orave dopomohlo aj to, že niektoré dcéry palatína Juraja Thurzu sa vydali za katolíckych šľachticov a potom podporovali už katolíkov. Boli najmä rodiny Draškoviča, Erdödyho, Palffyho, Zichyho a pod. Z významných historických udalostí farnosti Tvrdošín nemožno nespomenúť rok 1776, kedy farnosť Tvrdošín bola odčlenila od ostrihomskej arcidiecézy a bola pričlenená do novozriadenej Spišskej diecézy. Do farnosti Tvrdošín vtedy patrili filiálky Krásna Hôrka, Medvedzie, Horný Štefanov, Dolný Štefanov, Ľavkovo a Zábiedovo. V roku 1787 bola filiálka Zábiedovo, pričlenená do farnosti Trstená.

Kostoly v Tvrdošíne

Ako sme už spomínali – podľa Buššu (1967) – fara v Tvrdošíne sa uvádzala v listinách až v r. 1397, ale bezpečne vraj možno tvrdiť, že bola zriadená už za Ľudovíta I., keď sa Tvrdošín stal mestečkom a v pridelených privilégiách mal i právo voliť si kňaza. Podľa Langera a kol. pochádza však existencia kostola a fary v Tvrdošíne už z roku 1395, ale nemožno tvrdiť že súčasný objekt kostola je z tohto obdobia. Kanonická vizitácia už v r. 1559 uvádzala v Tvrdošíne kostol Všetkých svätých ako “utcunque extructa”, pričom vtedy ešte neexistoval druhý kostol (dolný), na súčasnom Trojičnom námestí. Bušša hovorí, že až okolo r. 1600 boli v Tvrdošíne dva kostoly. Obidva boli drevené.

Drevený gotický kostol Všetkých svätých na cintoríne

Bušša hovorí, že vznik tohto dreveného kostolíka kladie miestna tradícia (ústne ľudové podanie) do konca 14. storočia, A. Güntherová a K. Divald in. Langer a kol. kladú vznik kostolíka podľa slohových prvkov až do druhej polovice 15. storočia. Uvedení autori tiež konštatujú, že pôvodná stavba bola pravdepodobne zničená ohňom, alebo ako nedostatočné provizórium podstatne prestavaná. Podľa Šmálika pri poslednej rekonštrukcii dreveného kostolíka v r. 1991 našli tesári vo vežičke kostolíka písomný záznam, ktorý bol uložený v kovovej schránke. Záznam s latinským textom: “Hovorí sa, že mesto Tvrdošín postavilo tento drevený kostol v r. 1390. Oprava kostola bola v rokoch 1550, 1654, a 1770. Najnovšie však v r. 1890. Kríž staviame však dnes 25.6. vo sviatok eucharistického Srdca Ježišovho roku 1936 … “ Ako uvádza Bušša z rokov 1653 – 1654 pochádza výzdoba kostolíka a prevažne aj základná zástavba obce. Podrobnejšie o tomto gotickom kostolíku je uvedené v tu citovanej literatúre a v iných odborných prácach (Kavuljak, 1935, Güntherová-Mayerová, 1944, Biathová, 1974 a iní).

Kostol Najsvätejšej Trojice na Trojičnom námestí

Podľa Buššu v II. polovici 16. storočia, asi v roku 1580, za účinkovania pastora Martina, keď v Tvrdošíne existovala evanjelická cirkev, bol postavený druhý drevený kostol na mieste kde je terajší farský kostol. Ako spomína citovaný autor ďalej, v r. 1626 bol tento drevený kostol zborený a namiesto neho bol v r. 1628 postavený murovaný kostol. Bušša uvádza, že v rokoch 1625 – 1725 časté požiare zničili pôvodné stavby domov i verejné budovy, najmä v r. 1626 bol poškodený a v roku 1637 – 1638 údajne úplne zničený pôvodný kostol Svätej Trojice. Zachovala sa len veža a časť obvodových múrov kostola (pravdepodobne aj časť chóru). V roku 1664 začala stavba nového kamenného kostola. Z tohto obdobia pochádza oratórium terajšieho kostola umiestneného na severnej strane kostola (nazývaného kedysi “kaplanka”), údajne aj svätyňa. Pod svätyňou je krypta, ktorá má zamurovaný vchod z juhovýchodnej strany kostola. Pôvodný vchod do krypty zo stredu svätyne bol zamurovaný okolo roku 1900, keď sa kládla keramická dlažba kostola. Súčasný murovaný kostol Svätej Trojice začali stavať dňa 24.5.1766. Z predchádzajúceho kostola ponechali vežu (z r. 1628), prostredný chór, oratórium a svätyňu. Kostol bol vysvätený 2.6.1770 na deň Svätej Trojice. Kostol je trojloďový, s neskorobarokovým monumentálnym oltárom Svätej Trojice. Kostol bol ukončený za pôsobenia farára Pavla Bernoláka zo Slanice, ktorý tu pôsobil v rokoch 1755 – 1796. Bol to pravdepodobne strýko jazykovedca Antona Bernoláka. Prvé vymaľovanie kostola urobil Karol Mayer, tvrdošínsky maliar. Ďalšie vymaľovanie kostola sa uskutočnilo v r. 1929 o čom svedčilo aj datovanie v pravej dolnej časti obrazu sv. Cyrila a Metoda. Obraz je umiestnený na klenbe kostola pred chórom. Na obraze sa tiež nachádza skupinka ľudí tešiaca sa z príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda, kde medzi zhromaždenými poznať črty tváre vtedajšieho starostu mesta Tvrdošín pána Arpáda Poláčika, zvoleného v uvedenom roku 1929 do tejto funkcie. Túto maľbu uskutočnil Július Adam z Rožňavy so svojim kolektívom. Bolo to za farára Jozefa Zoštiaka, ktorý pôsobil v Tvrdošíne v rokoch 1900 – 1931. Z pôvodnej maľby, uskutočnenej v roku 1929, bol pri úprave v sedemdesiatych rokoch odstránený pekný rozmerný obraz Posledná večera umiestnený nad sakristiou. Pri poslednej úprave maľby v r. 1993, nebolo už možné obraz znovu obnoviť. Za pôsobenia farára Jozefa Zoštiaka bola po roku 1900 reštaurovaná i veža kostola, ktorá zhorela pri veľkom požiari okolo r. 1900. Pôvodná veža kostola bola cibuľovitého tvaru. Veža kostola bola pokrytá medeným plechom, ktorý bol začiatkom roku 1918 rekvirovaný pre účely I. svetovej vojny. Na tento účel boli zrekvirované i dva z troch zvonov Trojičného kostola. Tretí pôvodný zvon, ktorý sa zachoval od rekvirácie, slúžil až do letných mesiacov r. 1924. Vtedy sa vo veži farského kostola umiestnili tri nové zvony. V auguste roku 1937 bol postavený dvojmanuálový orgán, ktorý dodala firma J. Tuček z Kutnej Hory. Oltár ukrižovania bol doplnený o Boží hrob. Počas II. svetovej vojny bol kostol Svätej Trojice zasiahnutý mínou. Zásahom míny bola prerazená východná časť strechy, klenba kostola a veľmi poškodený barokový oltár. Obnovenie ľavej časti barokového hlavného oltára uskutočnili po roku 1945 akad. maliar Ctibor Belan, spolu so stolárskym majstrom Jánom Rakytom. Koncom 18. storočia, bol pred vchodom do kostola postavený Mariánsky stĺp. Podobne z toho obdobia pochádza aj socha Svätého Jána Nepomuckého, umiestnená tiež na severnej strane nádvoria kostola. Obe sochy sú z pieskovca a sú z kamenárskej dielne majstrov Bielopotockých z Oravského Bieleho Potoka. Z druhej polovice 18. storočia je aj ľudová plastika sv. Floriána umiestnená vo výklenku nad vchodom do sakristie kostola. Z roku 1749 pochádza prícestná baroková kaplnka Piety na Vojtaššákovej ulici.