Meno: Heslo:



Podnety na zamyslenie


Soľ zeme a svetlo sveta

„Vy ste soľ zeme.“ Lebo slovo sa vám nezveruje pre váš život, ale pre celý svet. Ani vás neposielam do dvoch alebo desiatich či dvadsiatich miest. A neposielam vás k jednému národu ako kedysi prorokov, ale na zem, na more a do celého sveta, ktorý je vo veľmi zlom stave. Keď totiž hovorí: „Vy ste soľ zeme,“ ukazuje, že celá ľudská prirodzenosť je nakazená a narušená hriechmi. Preto od nich vyžaduje najmä tie čnosti, ktoré sú veľmi potrebné a užitočné pri starostlivosti o mnohých. Lebo kto je tichý, skromný, milosrdný a spravodlivý, neobmedzuje dobré skutky iba na seba, ale stará sa o to, aby tieto vynikajúce pramene tiekli aj na úžitok iných. A zasa kto je čistého srdca, šíri pokoj a trpí za pravdu, zameriava svoj život na spoločné dobro.
Nemyslite si, hovorí, že vás vediem do nejakých ľahkých bojov, alebo že je to pre vás nejaká maličkosť: „Vy ste soľ zeme.“ Čo teda? Obnovovali oni zhnité? Vôbec nie. Ak niečo zhnilo, tomu už nemožno pomôcť primiešaním soli. Toto určite nerobili. Ale najprv to bolo obnovené a dostali to zbavené zápachu, až potom to miešali so soľou a zachovávali v tej novosti, ktorú dostali od Pána. Lebo oslobodiť od zápachu hriechov si vyžadovalo Kristovu moc, ale aby sa to nevrátilo k pôvodnému zápachu, bolo potrebné ich úsilie a námaha.
Vidíš, ako pomaly ukazuje, že sú viac ako proroci? Lebo nehovorí, že sú učiteľmi Palestíny, ale celej zeme. Nečudujte sa teda, hovorí, ak iných vynechávam a vás oslovujem a zaťahujem vás do takých nebezpečenstiev. Len si uvedomte, koľkým a akým mestám, kmeňom a národom vás potrebujem poslať za predstavených. A preto nechcem, aby ste boli iba vy múdri, ale aby ste takými urobili aj iných. Lebo ak nebudete takí, nepomôžete ani sami sebe.
Veď ak sú iní aj hlúpi, môžu vaším pričinením zmúdrieť. Ale ak vy upadnete do toho zla, stiahnete so sebou do záhuby aj iných. A tak čím väčšie úlohy sa vám zverujú, tým väčšie úsilie musíte vyvinúť. Preto hovorí: „Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“
A aby sa nebáli vystúpiť na verejnosť, keď počujú: „Keď vás budú potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás hovoriť,“ vraví: „Ak nebudete na toto pripravení, nadarmo ste boli vyvolení. A tak potupovania nevyhnutne prídu, ale v ničom vás nepoškodia, iba budú svedčiť o vašej stálosti. No ak sa ich zľaknete a upustíte od potrebnej rozhodnosti, budete trpieť oveľa viac, u mnohých budete mať zlú povesť a všetci budú vami pohŕdať. To znamená byť pošliapaný.“
Potom prechádza k inému, vznešenejšiemu príkladu: „Vy ste svetlo sveta.“ Opäť sveta, nie jedného národa alebo dvadsiatich miest, ale celého sveta. Duchovné svetlo, ktoré prevyšuje slnečné lúče, ako aj soľ duchovná. Najprv soľ, potom svetlo, aby si videl, aký osoh je z rázneho slova, koľko úžitku z jadrnej náuky. Sústreďuje, nedovoľuje rozplynúť sa, vedie k čnosti a dáva silu byť viditeľný. „Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu.“ Tým ich opäť burcuje k dokonalému životu a učí ich, aby veľmi dbali o seba, lebo žijú všetkým na očiach a zápasia na javisku celého sveta.
(Hom. 15, 6. 7: PG 57, 231-232)

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Evanjelium podľa Matúša

obrazok