Meno: Heslo:

Pastiersky list na sviatok Svätej rodiny 27. decembra 2015 Milosrdenstvo v rodine


Drahí bratia a sestry

(29.11.2015)

Svätý Otec František v bule Misericordiae vultus – Tvár milosrdenstva vyslovil želanie, aby sa slávenie mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva rozšírilo do všetkých kútov sveta, teda aj do každej kresťanskej rodiny. Veď rodina je malou cirkvou – cirkvou v dome. Aj podľa žiadosti Svätého Otca Františka, niet vhodnejšieho dňa na ohlasovanie a prežívanie milosrdenstva v rodine, ako je dnešný sviatok Svätej nazaretskej rodiny. Rád by som v dnešný deň aj ja prisadol k našim rodinným stolom; tu v kostole k eucharistickému stolu a v našich rodinách ku domácim stolom a chcel by som Vám otcovsky pripomenúť pravdu, že rodina potrebuje milosrdenstvo prijímať i dávať. Medzi hlavné znaky Svätej rodiny treba zapo¬čítať milosr¬den¬stvo. V na¬zaretskom dome bývali pod jednou strechou tri milo¬srdné srdcia: Jozefovo, Má¬riino a nadovšetko to Ježišovo. Preto je nazaretská rodina opravdivou školou milosrdenstva pre naše kresťanské rodiny. Hlavný člen Nazaretskej rodiny - Ježiš Kristus - prišiel na svet ako ohlasovateľ a slu¬žob-ník Bo¬žieho milo¬srdenstva voči ľuďom. Všetko, čo urobil pre dobro ľud¬stva, je prejavom jeho ne¬smierneho milosrdenstva. Možno smelo povedať, že v Nazaret¬skej rodine sa ubyto¬valo samo Božie milo¬srdenstvo z neba, ktoré dostalo meno Ježiš. Jeho rodi¬čia sa posta¬vili do jeho slu¬žieb a od neho sa naučili milo¬srdenstvu. Zvlášť treba vyzdvihnúť črtu milo¬sr¬denstva v Máriinej tvári a v celom jej správaní. Hoci sú evanjeliá skúpe na správy o Panne Márii a o jej ži¬vote, predsa z toho, čo nám evanjelisti zaznačili, si môžeme utvoriť ob¬raz o milosrdenstve Ježišovej a našej Matky. Evan-jelista Lukáš na¬písal: „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do is¬tého judej-ského mesta v horna¬tom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a po¬zdravila Al¬žbetu.“ (Lk 1,39) V jej ponáhľaní sa k príbuznej Alžbete, aj bez veľ¬kého uva¬žo¬vania, vybadáme Má¬riin súcit a ochotu poslúžiť tej, ktorá potrebovala pomoc. Máriin pobyt u Alžbety je kon¬krét¬nym preja¬vom milosrdnej lásky Panny Márie voči člove¬kovi. Pre Pannu Máriu bolo prirodzené a samo¬zrejmé všimnúť si, že ju niekto potre¬buje a po¬núknuť svoju pomoc. Ešte zreteľnejšie táto Má¬riina črta milo¬sr¬den¬stva vystu¬puje do popredia na svadbe v Káne Galilejskej. Mária dobre poznala Ježiša a bola si istá, že niečo urobí v pro¬spech ľudí, ktorí sa ocitli v trápnej situácii, keď nemali víno. Na jej orodovanie urobil prvý zá¬zrak, ktorý je skrz-naskrz gestom jeho so¬lidarity s rodinou svadobčanov a gestom milo¬srdenstva voči ľu¬ďom. Milí bratia a sestry! Kresťanská rodina sa učí od Svätej rodiny tomu postoju voči odká¬zaným na ľudskú pomoc. O milosrdenstve v súvislosti s rodinou musíme hovoriť v dvojakom zmysle. Kresťan-ská rodina milosrdenstvo prijíma i dáva. Je potrebné hovoriť o potrebe praktizovania milosrdenstva v rodine, ale aj o milosrdenstve s rodinou, ktorá sa dnes, nie zriedka, nachádza v situácii odkázanosti na pomoc dobrých ľudí zvonku. So srdcom láskavým a milosrdným, prosme si dnes od Pána milosť pochopiť, prijať a žiť pravdu, že rodina je služobníčkou milo¬srdenstva. Kresťan¬ská rodina je privilegované miesto božského i ľudského milosrdenstva. V nej má byť milosr¬denstvo hlavnou náplňou vzá¬jomného spolužitia všetkých členov rodiny. Milosrdenstvo v rodine má dve smerovania. Prvé je do vnútra ro¬diny, jeho uplatňovanie vo vzájomných medziľudských vzťahoch v domác¬nosti. Druhé smerovanie rodinného milosrdenstva je smerom vonku, za hranice ich domu. Každý člen rodiny sa nie¬kedy ocitne v situácii ra¬neného človeka. Raz trpí na tele, keď na neho doľahnú cho¬roby, ino¬kedy je nevládny zo sta¬roby a inokedy môže trpieť du¬ševne a má zranené srdce. Rodina, ako celok, má povinnosť za¬chovať sa voči nemu ako milosrdný Samaritán, naliať mu do rán olej a posta¬rať sa o neho. Rodina, teda jej jednotliví členo¬via, ne-smú chodiť okolo svo¬jich biednych ne¬všímavo, bez poskytnu¬tia po¬moci. A nezabúdajme na skúsenosť života, že v každej rodine sa úlohy veľmi rýchlo môžu zme¬niť. Dnes zdravý a svieži, schopný i ochotný po¬slúžiť druhým, zajtra už môže ležať na posteli a ča¬kať, že mu poslúžia v jeho potre¬bách jeho do¬máci. Dnes je na našu pomoc v rodine možno od¬ká¬zaný otec, alebo mama, alebo starí rodičia, ale v tej istej situácii sa môžeme o nie¬koľko dní nachádzať aj my sami. Rodina sa jednodu¬cho bez milosrdenstva nezao¬bíde. Potre¬buje ho viac ako vzduch na dýchanie. Milosrden¬stvo v kresťanskej rodine je tým naj¬ú¬činnejším poistením do každodenných zápasov s problé¬mami, chorobami a nešťastiami každého druhu, ktoré môžu na rodinu doľahnúť. A je aj pra¬me¬ňom nevýslov¬nej útechy a ra¬dosti nielen pre tých, ktorí ho okusujú, ale aj pre tých, čo ho preja¬vujú. Zvlášť nesmieme zabudnúť na podobu milosrdenstva, ktorá má meno odpúš¬ťanie. Pokojné spolunaží¬vanie členov ro¬diny často narušuje mravné zlo – hriech a mnohé osobné chyby a nedostatky správania jednotli¬vých členov rodiny. Práve preto, že sme slabí a ná¬chylní k zlému, často sa stáva, že urobíme chybu, že ublížime svojím sprá¬vaním nie¬komu v dome. Svätý Pavol upo¬zorňuje na túto potrebu znᬚanli¬vosti a odpúšťania v rodine: „Znᬚajte sa navzájom a od¬púš¬ťajte si, ak by mal nie¬kto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!“ (Kol 3, 13) Kristus na konci podobenstva o milosrdnom samari¬tánovi povedal: „Choď a rob aj ty po-dobne!“ (Lk 10,27) Dnes to hovorí na adresu všetkých rodín a každého, čo v nich žije: „Choď a rob aj ty po¬dobne!“ A začnime to u nás doma. Tam sú prví ranení, ktorých stret¬neme a ča¬kajú na našu pomoc - na tele¬sné alebo du¬chovné mi¬losr¬den¬stvo. To sú naši starí, naši chorí, naši bezradní a utrápení, ale najmä naše deti! A nezabudnime, že odpúšťanie je svojou povahou proces, ktorý sa v nás denne musí opakovať! Milovaní bratia a sestry, drahé kresťanské rodiny! Milosrden¬stvo kresťanskej rodiny má aj druhú sféru uplatnenia. Naše milosrdenstvo potrebujú aj ľudia za hranicami na¬šej ro¬diny. Sú to mnohí opustení, bezdo¬movci, chorí a ne-šťastní ľudia, ktorí na prahu nášho domu čakajú, že im pomôžeme. Dobre ste počuli: na prahu nášho domu! Žiaľ, dnešná spoločnosť im prisúdila pomenovanie „ľudia na pokraji“, marginalizované skupiny, ale pre nás kresťanov to majú byť „domáci“, naši! Veď prečo iné naši predkovia v starobylom zvyku, ktorý sa však vytráca, nechávali na Štedrý večer pri svojom stole jedno prázdne miesto?! Naše milosrdenstvo voči ľuďom v spoločnosti má meno „so¬li-darita“. Kresťanská ro¬dina cíti spolu¬pat¬ričnosť s inými rodinami a je solidárna s chudob¬nými a odkázanými na po¬moc. Kresťania sú vždy na strane tých, ktorým sa ubli¬žuje. Keď vidia bez-právie, vedia sa zastať slabších a podať im pomocnú ruku. Od¬su¬dzujú a od¬mietajú každú formu porušovania základ¬ných ľud¬ských práv a zne¬va¬žovania ľudskej dôs¬tojnosti. Pri stretnutí s bie-dou ľudí vo svete pamätajú na Ježišove slová: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mo¬jich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40) A z podstaty tejto pravdy je zrejmé, že rodina je miestom a priestorom nášho milosrdného cíte¬nia a konania. Potrebu zvýšenej materiálnej, ale najmä duchovnej pomoci rodinám zná-sobuje situácia, v ktorej sa rodiny dnes nachádzajú. Zmeny vo svete, ako sa zdá, najviac ohrozujú rodinu a jej prirodzené i duchovné poslanie. Vplyvy, ktoré do¬liehajú na rodinu majú rozličný charakter. Sú to ťažkosti ekonomického rázu, ktoré spôsobujú sociálne prob¬lémy rodín - ako je nezamestnanosť a chudoba, ale aj vplyvy ideologic¬kého a morálneho rázu, ktoré zasahujú základný zmysel a poslanie ro¬diny, že rodina slúži životu! Sekularizmus prináša so sebou liberálne chápanie manželského spolužitia, odôvodňovanie antikoncepcie, sterilizácie a schvaľovanie násilného ukončenia tehotenstva. Vážnym ohrozením je ideológia tzv. „rodo¬vej rovnosti.“ Tieto a mnohé ďalšie negatívne vplyvy sú výzvou pre všetkých k ochrane ro¬diny, k znovu ob¬javeniu jej najpôvodnejšieho poslania a k pomoci rodinám v ich sociál¬nom, kultúrnom a náboženskom rozvoji. Aj ja dnes s vďakou spomínam a ďakujem všetkým účastníkom „pochodov za život“ v Košiciach i v Bratislave. Pomáhajme rodinám aj naďalej. A nezabudnime, že konkrétnym skutkom milosrdenstva voči rodinám je aj vrúcna modlitba za rodiny! A to každodenná a požadovaná od nás všetkých! Drahé kresťanské rodiny, bratia a sestry! Kresťanská rodina stojí v službe milosrden¬stvu práve tak, ako mu slúžila Svä¬tá nazaretská rodina. Učme sa od nej milosrdnému postoju voči bied¬nym, opusteným a odkázaným na ľud¬skú pomoc. Dnes na sviatok Svätej rodiny vstúpme do užšej a účinnejšej spolupráce s ňou pri vnášaní tohto evanjeliového štýlu rodin¬ného života, ktorý má meno milosrdenstvo. Oveľa viac ako doteraz skúsme vidieť vo Svätej rodine našich dobrých a ver¬ných spojencov a v denných modlitbách zverujme naše rodiny pod ich láskavú a mocnú ochranu. Ďakujem všetkým rodinám za doteraz preukázané milosrdenstvo a žehnám všetkých vás, aby ste milosrdenstvo neúnavne a vytrvalo preukazovali vaším domácim, ale aj tým, čo žijú za bránami vášho domu.

Váš otec biskup +Štefan Sečka